Rím v dobe cisárskej

Vznik cisárstva

Po víťazstvách sa Octavian stal jediným vládcom a sústredil v rukách moc konzula, tribúna ľudu i najvyššieho kňaza. Senát mu udelil titul Augustus – Vznešený, a tak vznikol pojem cisár (imperátor).

Roku 27 pred Kr. vzniklo cisárstvo – nová forma monarchie. Navonok síce zostali republikánske orgány, ale moc ovládol cisár.

Augustus sa tituloval ako prvý medzi rovnými – princeps, preto sa toto obdobie nazýva principát. Opieral sa o armádu a senát mal už len poradnú úlohu.

Expanzia a vojny

Augustus chcel po občianskych vojnách zabezpečiť mier. Na východe uzavrel mier s Partmi, no na západe bojoval s Germánmi.

Roku 9 po Kr. utrpeli Rimania porážku v Teutoburskom lese (stratili tri légie). V povodí Dunaja vznikla provincia Panónia.

Po Augustovej smrti (14 po Kr.) vládol Tiberius, po ňom Caligula a Nero, známy krutovládou a požiarom Ríma (64), z ktorého obvinil kresťanov.

Vrchol a stabilita ríše

Najväčší rozsah dosiahla ríša za Trajána (98–117) – budoval pevnosti, cesty, mosty, prístavy a podporoval obchod.

Hadrián zastavil výboje, posilnil opevnenia a upevnil vnútorný poriadok.

Marcus Aurelius (161–180) udržal hranice pred barbarskými vpádmi, bojoval s Markomanmi a Kvádmi, a časť dnešného Slovenska obsadil. Bol aj filozofom – autor diela Hovory k sebe samému.

Rozkvet a problémy ríše

Prvé dve storočia cisárstva boli obdobím rozkvetu – rozvoj miest, remesiel, obchodu a kultúry. Šírila sa latinčina a gréčtina, z latinčiny vznikli románske jazyky.

Prosperita však stála na výbojoch, koristi a otrokoch. Keď výboje slabli, začali sa hospodárske ťažkosti – nedostatok pracovnej sily, rast cien, pokles výroby a obchodu.

Ľudia odchádzali na vidiek, kde vznikali sebestačné domény. Veľkostatkári prenajímali pôdu kolónom – bývalým otrokom a bezzemkom.

Reformy a koniec Západorímskej ríše

Dioklecián (284–305) zmenil principát na dominát, rozdelil ríšu na východnú a západnú, zaviedol spoluvládcu, nový daňový systém a posilnil armádu.

Konštantín I. (306–337) zrušil spoluvládcu, vydal Milánsky edikt (313) – náboženská sloboda, a založil Konštantinopol.

Od 3. storočia ríšu ohrozovali Germáni a Huni – začalo sa sťahovanie národov. Roku 395 sa ríša rozdelila na Západorímsku a Východorímsku.

Vizigóti (Alarich) dobyli Rím, Vandalovia (455) ho vyplienili – vznikol pojem vandalizmus.

Západorímska ríša zanikla v roku 476, keď ju ovládol Odoakar. Východorímska ríša (Byzancia) prežila a ďalej rozvíjala obchod, remeslá a kultúru.

Rímske dedičstvo žije dodnes – v práve, v jazykoch (latinčina), v kresťanstve a v organizácii štátu.

Kontrolné otázky

Prečo sa vláda Augusta nazýva principát?
Ktorí cisári stáli pri vrchole moci Ríma?
Aké boli príčiny hospodárskych problémov ríše?
Čo priniesli reformy Diokleciána a Konštantína?
Kedy a prečo zanikla Západorímska ríša?