Klasické otrokárske štáty – Staroveké Grécko

Antika zahŕňa dejiny Grécka a Ríma. Obe civilizácie sa rozvíjali pri Stredozemnom mori, nadviazali na staroorientálne kultúry a dosiahli vysokú úroveň remesiel, obchodu i rôznorodé formy vlády.

Grécke kmene a počiatky civilizácie

Grécke kmene Achájci osídlili južný Balkán okolo 2. tisícročia pred Kr. a prenikli aj na ostrovy Egejského mora. Zničili predgrécku kultúru na ostrove Kréta a vytvorili mykénsku civilizáciu (mestá Mykény, Tiryns).

Stavali opevnené mestá, rozvíjali remeslá (najmä hrnčiarstvo). Po príchode Dórov mykénska kultúra zanikla.

Temné obdobie

Po páde Mykén zaniklo písmo, preto o tomto období nemáme písomné správy. Dóri boli menej vyspelí, no poznali spracovanie železa. Spomienky na hrdinské činy sa zachovali ústnym podaním – vznikli grécke mýty.

Ich historický základ potvrdil Heinrich Schliemann, ktorý objavil Tróju a Mykény. Gréci vtedy ešte nevytvárali štát, žili v sebestačných domácnostiach (oikos).

Vznik mestských štátov (polis)

V archaickom období vznikali mestské štáty – polis. Grécka členitá krajina sťažovala zjednotenie, preto vzniklo viac samostatných centier.

Obyvateľstvo tvorili Achájci, Dóri a Ióni, ktorí sa živili poľnohospodárstvom, remeslami a obchodom. Už v 7. storočí pred Kr. používali peniaze.

Na čele štátu stál basiléos (kráľ) – vojvodca, sudca a kňaz. Pomáhala mu rada bojovníkov. Okrem slobodných občanov existovali aj otroci – často zadlžení občania.

Grécka kolonizácia

Kvôli nedostatku pôdy sa Gréci presúvali na ostrovy a pobrežia Stredozemného a Čierneho mora, kde zakladali kolónie. Materské mestá (metropoly) s nimi obchodovali – z kolónií dovážali obilie, vyvážali olivy, víno a remeselné výrobky.

Kolonizácia podporila rozvoj obchodu, remesiel a kultúrne kontakty. Medzi mestá gréckeho pôvodu patria napr. Marseille, Neapol, Istanbul.

Sparta

Ležala na juhu Peloponézskeho polostrova. Spartania (Dóri) podmanili pôvodné achájske obyvateľstvo a rozdelili si ich pôdu.

Vznikli tri vrstvy:

Spartania – plnoprávni občania, vojaci, vlastníci pôdy.
Perioikovia – slobodní, bez politických práv.
Heilóti – štátni nevoľníci pracujúci na pôde.

Spartu viedli dvaja králi s vojenskými a náboženskými právomocami. Ich moc kontrolovali eformi a ľudové zhromaždenie.

Spoločnosť bola prísne vojensky organizovaná. Slabé deti nechávali zahynúť, zdravé sa vychovávali k disciplíne a odvahe. Mládež navštevovala štátne školy zamerané na telesnú a vojenskú výchovu.

Atény

Najvýznamnejší mestský štát v Atike. Prosperoval z obchodu a remesiel. Kráľ mal len náboženskú funkciu, skutočnú moc mali archonti, bývalí archonti tvorili Areopág.

Na ľudovom zhromaždení sa zúčastňovali slobodní občania; ženy, cudzinci a otroci boli vylúčení.

Vzdelanie Aténčanov sa zameriavalo na všestranný rozvoj – reč, hudbu, šport a filozofiu.

Počas vojen s Peržanmi vytvorili Aténsky námorný spolok – obranné spojenectvo.

Reformy a demokracia v Aténach

V 7. storočí pred Kr. vznikla tyrania, neskôr ju nahradili reformy Solóna, Peisistrata a Kleisthena, ktoré položili základy demokracie.

rozdelenie občanov podľa majetku,
rada 500,
ostrakizmus (črepinový súd) – možnosť vykázať nebezpečného politika.

Najväčší rozkvet Atény dosiahli za Perikla – posilnil snem, zaviedol diéty a podporoval kultúru, vzdelanie i umenie. Atény sa stali centrom gréckej civilizácie.

Kontrolné otázky

Prečo Gréci zakladali mestské štáty – polis?
Čím sa od seba líšili Sparta a Atény?
Aký význam mali reformy Solóna a Kleisthena?
Prečo sa Atény stali centrom gréckej kultúry?