Rok 1968 v Československu a normalizácia
Uvoľnenie pomerov a kritika režimu
Po roku 1963 sa v Československu postupne menila politická atmosféra. Z významných funkcií boli odstránení predstavitelia spájaní so stalinskými metódami. Narástla nespokojnosť s hospodárskou situáciou, politickým systémom a centralizmom.
Výrazným prejavom kritiky bol IV. zjazd československých spisovateľov (1967), kde zazneli požiadavky na zrušenie cenzúry a slobodu slova. Na Slovensku sa pridala nespokojnosť s postavením Slovenska v republike.
Pražská jar
V januári 1968 bol Antonín Novotný odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a nahradil ho Alexander Dubček. Začal sa reformný proces známy ako pražská jar.
V marci 1968 bol Novotný odvolaný aj z funkcie prezidenta a novou hlavou štátu sa stal Ludvík Svoboda.
Reformní komunisti sa usilovali o „socializmus s ľudskou tvárou“: zrušila sa cenzúra, posilnila sa sloboda slova, rozšírilo sa cestovanie, pripravovala sa ekonomická reforma a otvorila sa otázka federalizácie. Reformy boli zhrnuté v Akčnom programe KSČ.
Odpor konzervatívneho krídla
Časť vedenia KSČ, najmä konzervatívne krídlo na čele s Vasilom Biľakom, reformy odmietala. Po zverejnení manifestu Dvetisíc slov (jún 1968) začali hovoriť o „kontrarevolúcii“. Vznikali aj nezávislé organizácie a požiadavky na hlbšie reformy.
Obavy štátov Varšavskej zmluvy
Reformný vývoj vyvolal obavy vedenia štátov Varšavskej zmluvy. Na rokovaniach v Drážďanoch, Moskve, Čiernej nad Tisou a v Bratislave varovali československé vedenie pred „odklonom od socializmu“.
V Bratislave bola prijatá deklarácia, z ktorej vznikla tzv. Brežnevova doktrína obmedzenej suverenity, ktorá ospravedlňovala zásahy do vnútorných záležitostí socialistických štátov.
Okupácia Československa
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vpadli do Československa vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy. Krajina bola obsadená a najvyšší predstavitelia štátu boli zatknutí a odvlečení do ZSSR.
Obyvateľstvo masovo protestovalo. Po rokovaniach v Moskve bol pod nátlakom podpísaný Moskovský protokol, ktorým sa Československo zaviazalo ukončiť reformy a nastúpiť cestu normalizácie.
Sovietské vojská zostali na území ČSSR na základe dohody o „dočasnom pobyte“ až do roku 1991.
Federalizácia štátu
Jedinou významnou reformou, ktorá sa napriek okupácii uskutočnila, bola federalizácia. Od 1. januára 1969 sa ČSSR stala federáciou Českej a Slovenskej socialistickej republiky.
V ďalších rokoch boli právomoci národných orgánov obmedzené a federácia sa stala prevažne formálnou.
Normalizácia po roku 1969
Normalizácia znamenala návrat k centralizovanému a dogmatickému socializmu pod kontrolou Moskvy. Reformy pražskej jari boli zrušené, znovu sa zaviedla cenzúra a nastali politické čistky.
V apríli 1969 bol Alexander Dubček odvolaný a na čelo KSČ nastúpil Gustáv Husák. Hoci neobnovil masové procesy 50. rokov, stal sa hlavným predstaviteľom normalizačného režimu. V roku 1975 sa stal prezidentom.
Kontrolné otázky
- Čo sa zmenilo v Československu po roku 1963?
- Kto sa stal prvým tajomníkom KSČ v januári 1968?
- Čo znamenala pražská jar?
- Čo obsahoval Akčný program KSČ?
- Prečo štáty Varšavskej zmluvy zasiahli do vývoja v ČSSR?
- Kedy došlo k okupácii Československa?
- Čo znamenala normalizácia a kto ju viedol?