Bachov absolutizmus, memorandové hnutie, Matica slovenská

Bachov absolutizmus

Po porážke revolúcií rokov 1848 – 1849 nastolil rakúsky cisár František Jozef I. v monarchii absolútne vládnutie. Bola zrušená ústava, zrušili sa snemy a krajiny stratili samosprávu. Moc sa sústredila v rukách panovníka a štátnej správy.

Hlavným predstaviteľom tohto obdobia bol minister vnútra Alexander Bach, podľa ktorého sa režim nazýva Bachov absolutizmus (1851 – 1859).

Režim sa vyznačoval silnou centralizáciou a obmedzením politických slobôd.

Charakteristika Bachovho absolutizmu

Napriek represívnemu charakteru prebehla aj modernizácia štátu – pokračovalo zrušenie poddanstva, rozvíjal sa priemysel, doprava a školstvo.

Uvoľnenie pomerov

Po porážke Rakúska v talianskych vojnách bol Bach odvolaný a režim sa začal postupne uvoľňovať. Roku 1860 bol vydaný Októbrový diplom a roku 1861 Februárová ústava, ktoré obnovili čiastočný parlamentarizmus.

Uvoľnenie politických pomerov vytvorilo priestor pre opätovnú národnú aktivitu Slovákov.

Memorandové hnutie

Slovenskí národní predstavitelia využili nové podmienky a roku 1861 prijali Memorandum národa slovenského.

Požadovali:

Uhorský snem však tieto požiadavky odmietol.

Matica slovenská

Najvýznamnejším kultúrnym výsledkom memorandového hnutia bolo založenie Matice slovenskej roku 1863 v Martine. Jej cieľom bolo rozvíjať slovenský jazyk, kultúru, vedu a vzdelanosť.

Prvými predsedami boli Štefan Moyses a Karol Kuzmány.

Matica slovenská sa stala centrom kultúrneho a národného života Slovákov v 19. storočí.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) nastúpila silná maďarizácia a roku 1875 bola Matica slovenská uhorskou vládou zrušená.

Kontrolné otázky

  1. Čo charakterizovalo Bachov absolutizmus?
  2. Prečo sa napriek represii hovorí aj o modernizácii štátu?
  3. Aký význam mali Októbrový diplom a Februárová ústava?
  4. Aké požiadavky obsahovalo Memorandum národa slovenského?
  5. Kedy a s akým cieľom vznikla Matica slovenská?
  6. Prečo bola Matica slovenská roku 1875 zrušená?