Slovenské národné obrodenie – Bernolák, Štúr
Slovenské národné obrodenie sa začalo na konci 18. storočia pod vplyvom osvietenských myšlienok a reforiem Jozefa II.. Jeho cieľom bolo presadiť slovenčinu, rozvíjať národné povedomie a dosiahnuť politické a kultúrne práva Slovákov v Uhorsku.
Prvou generáciou obrodencov boli bernolákovci, združení najmä okolo katolíckej inteligencie. Anton Bernolák roku 1787 kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia. Bernolákovci zakladali spolky, vydávali knihy a rozvíjali kultúru. Významnú úlohu zohrali Ján Hollý, ktorý písal hrdinské eposy, a Juraj Fándly, autor osvietenských diel. Roku 1792 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo.
Druhá generácia – štúrovci – nadviazala na bernolákovcov, no pôsobila najmä medzi evanjelickou inteligenciou. Ich vodcom bol Ľudovít Štúr, ktorý roku 1843 kodifikoval novú spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Štúrovci zdôrazňovali jednotu národa, vzdelanosť a politické práva Slovákov. K významným osobnostiam patrili Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža.
Štúrovci sa zapojili aj do politického boja. Roku 1848 vznikli Žiadosti slovenského národa, ktoré požadovali rovnoprávnosť Slovákov, používanie slovenčiny v úradoch a školách a zrušenie poddanstva. Po potlačení revolúcie sa politická činnosť obmedzila, no kultúrny a národný život pokračoval.
Slovenské národné obrodenie položilo základy modernej slovenského národa, spisovného jazyka a národného povedomia.