← späť na obsah

Matej Korvín a Jagelovci v Uhorsku

1. Matej Korvín

Po smrti Ladislava Pohrobka zvolil uhorský snem za kráľa Mateja Korvína, syna Jána Huňadyho. Jeho meno sa na Slovensku dodnes spája s mnohými povesťami.

V krajine stále pôsobili ozbrojené skupiny bratríkov, ktorí odmietali zložiť zbrane. Matej ich postupne porazil – naposledy pri Veľkých Kostoľanoch (1467) – a časť z nich zaradil do svojho čierneho pluku.

Matej sa nevenoval boju proti Turkom, ale zápasil o moc v strednej Európe. Ovládol Moravu, Sliezsko a nechal sa korunovať za českého kráľa.

Tvrdým postupom umlčoval odpor šľachty – dal popraviť svojho strýka Michala Siládiho a uväzniť Jána Vitéza, arcibiskupa a kancelára Academie Istropolitany.

Reformy Mateja Korvína

Čierny pluk bol profesionálnym žoldnierskym vojskom – prvým svojho druhu v Európe.

2. Valasi

Už za vlády Žigmunda Luxemburského prichádzali na Slovensko noví osadníci – valasi. Utekali pred Turkami najmä z Rumunska, Ukrajiny a Poľska.

Usádzali sa na horských a podhorských majetkoch podľa osobitného valašského práva. Zakladali obce typu Lehota či Závada a venovali sa pastierstvu.

Priniesli nové hospodárske metódy a postupne splynuli so slovenským prostredím.

Valašská kolonizácia zásadne ovplyvnila osídlenie severného a východného Slovenska.

3. Jagelovci a úpadok Uhorska

Po Matejovej smrti nastúpili na trón Jagelovci. Za vlády Vladislava II. výrazne vzrástla moc šľachty, ktorá tvrdo zaobchádzala s poddanými.

Roku 1514 vypuklo veľké sedliacke povstanie Juraja Dóžu, ktoré Ján Zápoľský brutálne potlačil. Nové zákony premenili poddaných na nevoľníkov a zakázali im sťahovať sa.

Ani syn Vladislava II., Ľudovít II., nedokázal obnoviť poriadok. V rokoch 1525–1526 vypuklo na Slovensku banícke povstanie, ktoré bolo krvavo potlačené. Šľachtická svojvôľa vážne oslabila obranyschopnosť krajiny.

Pápežský nuncius da Burgio varoval, že Uhorsko je oslabené a nedokáže sa brániť nepriateľovi.

Bitka pri Moháči (1526)

Rozhodujúca porážka prišla 29. augusta 1526 v bitke pri Moháči. Zahynul v nej aj kráľ Ľudovít II.

Porážka otvorila Turkom cestu do Uhorska a ukončila obdobie stredoveku na našom území.

Kontrolné otázky

  1. Prečo bol Matej Korvín významným kráľom a ako upevňoval svoju moc?
  2. Kto boli bratríci a čo bolo Matejovým čiernym plukom?
  3. Ako ovplyvnila valašská kolonizácia život na Slovensku?
  4. Čo spôsobilo sedliacke povstanie Juraja Dóžu v roku 1514?
  5. Prečo bola bitka pri Moháči pre Uhorsko katastrofálna?
Matej Korvín a Jagelovci v Uhorsku

← späť na obsah

Matej Korvín a Jagelovci v Uhorsku

1. Matej Korvín

Po smrti Ladislava Pohrobka zvolil uhorský snem za kráľa Mateja Korvína, syna Jána Huňadyho. Jeho meno sa na Slovensku dodnes spája s mnohými povesťami.

V krajine stále pôsobili ozbrojené skupiny bratríkov, ktorí odmietali zložiť zbrane. Matej ich postupne porazil – naposledy pri Veľkých Kostoľanoch (1467) – a časť z nich zaradil do svojho čierneho pluku.

Matej sa nevenoval boju proti Turkom, ale zápasil o moc v strednej Európe. Ovládol Moravu, Sliezsko a nechal sa korunovať za českého kráľa.

Tvrdým postupom umlčoval odpor šľachty – dal popraviť svojho strýka Michala Siládiho a uväzniť Jána Vitéza, arcibiskupa a kancelára Academie Istropolitany.

Reformy Mateja Korvína

Čierny pluk bol profesionálnym žoldnierskym vojskom – prvým svojho druhu v Európe.

2. Valasi

Už za vlády Žigmunda Luxemburského prichádzali na Slovensko noví osadníci – valasi. Utekali pred Turkami najmä z Rumunska, Ukrajiny a Poľska.

Usádzali sa na horských a podhorských majetkoch podľa osobitného valašského práva. Zakladali obce typu Lehota či Závada a venovali sa pastierstvu.

Priniesli nové hospodárske metódy a postupne splynuli so slovenským prostredím.

Valašská kolonizácia zásadne ovplyvnila osídlenie severného a východného Slovenska.

3. Jagelovci a úpadok Uhorska

Po Matejovej smrti nastúpili na trón Jagelovci. Za vlády Vladislava II. výrazne vzrástla moc šľachty, ktorá tvrdo zaobchádzala s poddanými.

Roku 1514 vypuklo veľké sedliacke povstanie Juraja Dóžu, ktoré Ján Zápoľský brutálne potlačil. Nové zákony premenili poddaných na nevoľníkov a zakázali im sťahovať sa.

Ani syn Vladislava II., Ľudovít II., nedokázal obnoviť poriadok. V rokoch 1525–1526 vypuklo na Slovensku banícke povstanie, ktoré bolo krvavo potlačené. Šľachtická svojvôľa vážne oslabila obranyschopnosť krajiny.

Pápežský nuncius da Burgio varoval, že Uhorsko je oslabené a nedokáže sa brániť nepriateľovi.

Bitka pri Moháči (1526)

Rozhodujúca porážka prišla 29. augusta 1526 v bitke pri Moháči. Zahynul v nej aj kráľ Ľudovít II.

Porážka otvorila Turkom cestu do Uhorska a ukončila obdobie stredoveku na našom území.

Kontrolné otázky

  1. Prečo bol Matej Korvín významným kráľom a ako upevňoval svoju moc?
  2. Kto boli bratríci a čo bolo Matejovým čiernym plukom?
  3. Ako ovplyvnila valašská kolonizácia život na Slovensku?
  4. Čo spôsobilo sedliacke povstanie Juraja Dóžu v roku 1514?
  5. Prečo bola bitka pri Moháči pre Uhorsko katastrofálna?