Staroveký Rím – obdobia
Kráľovské obdobie
Rimania spočiatku žili v rodovom zriadení – desať rodov tvorilo kúriu, desať kúrií kmeň (tribus). Zo starších rodov vznikol senát, poradný zbor kráľa. Na konci kráľovstva rodové zriadenie zaniklo.
Začiatok republiky
Po zvrhnutí posledného kráľa (okolo 510/509 pred n. l.) vznikla rímska republika. Rím sa postupne stal mestským štátom s rozvinutými orgánmi moci.
Rímska spoločnosť
- Patricijovia – pôvodní obyvatelia Ríma, urodzené rody, zastávali všetky významné funkcie.
- Plebejci – prisťahovalci, mali obmedzené práva (nemohli sa sobášiť s patricijmi, ani zastávať úrady).
Boj plebejcov za zrovnoprávnenie
- získali tribúnov ľudu s právom veta,
- dosiahli spísanie Zákonov 12 tabúľ (450 pred Kr.),
- v roku 287 pred Kr. získali úplnú rovnoprávnosť – jeden konzul mohol byť z ich radov.
Spojením bohatých patricijov a plebejcov vznikla nobilita.
Správa republiky
- dvaja konzuli – na čele štátu, volení na 1 rok, vykonávacia moc, viedli vojsko;
- diktátor – v čase nebezpečenstva, neobmedzená moc na 6 mesiacov;
- senát – poradný orgán konzulov, členstvo doživotné.
Rím ako poľnohospodársky štát
Bohatstvo pochádzalo najmä z držby pôdy. Vznikali veľké majetky – latifundiá, na ktorých pracovali otroci.
Väčšinu obyvateľstva tvorili slobodní roľníci, ktorí platili dane a slúžili vo vojsku.
Rímske vojsko
Základnou jednotkou bola légia, ktorú viedli konzuli. Hlavnou silou boli ťažkoodenci; jazda najmä prenasledovala nepriateľa.
Výboje a otroctvo
Rímske výboje prinášali korisť, obilie a otrokov. Otroci pracovali na latifundiách, v baniach, dielňach a domácnostiach. Rimania ich nepovažovali za plnohodnotných ľudí.
Delenie „nástrojov“ podľa významu:
- mlčiace nástroje – pluh
- polohovoriace nástroje – dobytok
- hovoriace nástroje – otroci
Kríza roľníkov a reformy Gracchovcov
Lacná otrocká práca spôsobila úpadok roľníkov. Z mnohých sa stali proletári – žili z podpory štátu, mali volebné právo, ale neslúžili v armáde.
Tiberius Gracchus (133 pred Kr.) – chcel obmedziť veľkosť pôdy na 1000 jutár, zvyšok rozdeliť bezzemkom; bol zavraždený.
Gaius Gracchus – pokračoval v reformách, no neuspel a tiež bol zavraždený.
Keďže problém s bezzemkami zostal nevyriešený, viedlo to ku kríze vojska a potrebe nového usporiadania štátu.
Kontrolné otázky
- Aké boli hlavné spoločenské vrstvy v ranom Ríme?
- Prečo plebejci bojovali za zrovnoprávnenie a čo dosiahli?
- Aká bola úloha konzulov a senátu v rímskej republike?
- Prečo vznikli reformy Gracchovcov a prečo neuspeli?