Slovensko – súčasť Uhorského štátu

Po zániku Veľkej Moravy

Po rozpade Veľkej Moravy si jej západnú časť ovládli Přemyslovci, zatiaľ čo územie dnešného Slovenska sa dostalo pod mocenský vplyv starých Maďarov.

Maďari pôvodne žili kočovným, pastiersko-nomádskym spôsobom života a často podnikali vojenské výpravy do rôznych častí Európy.

Po porážke od nemeckého panovníka Ota I. v bitke pri rieke Lech roku 955 však začali postupne prijímať usadlý spôsob života. Poľnohospodárstvo a nové remeslá preberali najmä od Slovanov, čo dokazujú aj mnohé slovanské slová v maďarčine (napr. slama, seno, brázda, kosa, oblok, hrada).

Zapamätaj si: Po zániku Veľkej Moravy sa Slovensko dostalo do vplyvu starých Maďarov, ktorí od Slovanov prebrali usadlý život a poľnohospodárstvo.

Vznik a upevňovanie Uhorského štátu

Koncom 10. storočia zjednotil maďarské kmene knieža Gejza z rodu Arpádovcov. Za jeho vlády prijali Maďari kresťanstvo, o čo sa výrazne zaslúžil pražský biskup Vojtech.

Gejza upevňoval moc aj na Slovensku. Jeho centrom bola Nitra, kde vládol jeho brat Michal a neskôr Michalov syn Ladislav Lysý.

Začiatkom 11. storočia územie Slovenska dočasne ovládol poľský panovník Boleslav Chrabrý. Ku koncu vlády Gejzovho syna Štefana sa však Slovensko stalo trvalou súčasťou Uhorského štátu.

Slovensko tvorilo osobitný administratívny celok – údelené kniežatstvo, ktoré sa neskôr premenilo na pohraničné vojvodstvo so sídlom v Nitre.

Kráľ Štefan I. a organizácia štátu

V roku 1000 prijal Štefan I. (neskôr Svätý Štefan) od pápeža kráľovskú korunu. Uhorsko sa tak stalo nezávislým kresťanským štátom podriadeným Rímu.

Štefan I. vytvoril centralizovaný štát a nadviazal na tradície Veľkej Moravy.

Správa krajiny

krajinu rozdelil na komitáty (župy), ktoré spravovali župani verní kráľovi,
pôdu rozdelil na:
- dominikál – najkvalitnejšia pôda župana, ktorú obrábali poddaní,
- rustikál – pôda obrábaná poddanými, ktorí odvádzali dane:
  - devätinu kráľovi,
  - desiatok cirkvi.

Pri hradoch sa usádzali remeselníci a služobníci, čo dodnes pripomínajú názvy obcí ako Hrnčiare, Kováčovce, Tesáre, Rybáre, Hájniky a ďalšie.

Štefan I. presadzoval miernu a tolerantnú politiku voči všetkým národom v krajine. Svojho syna Imricha viedol k myšlienke:

„Kráľovstvo jedného jazyka je krehké a slabé.“

Významnú úlohu zohrala aj Bratislava, kde sa razili kráľovské mince.

Cirkev a štát

Oporou kráľa bola kresťanská cirkev. Štefan I. podporoval zakladanie:

farností,
biskupstiev,
kláštorov.

Ostrihom sa stal sídlom arcibiskupa a vyšším cirkevným centrom aj pre územie Slovenska.

Kráľovským sídlom bol Budín a korunovačným mestom Stoličný Belehrad.

Za svoje zásluhy bol Štefan I. neskôr vyhlásený za svätca.

Kontrolné otázky

Aký bol osud územia Slovenska po zániku Veľkej Moravy?
Ako sa zmenil spôsob života starých Maďarov po bitke pri rieke Lech?
Akú úlohu zohrali Gejza a Nitra pri vzniku Uhorského štátu?
Vysvetli pojmy dominikál a rustikál. Aké povinnosti mali poddaní?
Prečo je Štefan I. považovaný za zakladateľa uhorského kresťanského štátu?
Akú úlohu zohrala cirkev pri upevňovaní Uhorského štátu?