Kresťanstvo – vznik, podstata, rozdelenie

Vznik a šírenie

Kresťanstvo vzniklo v Palestíne, kde pôsobili Ježišovi učeníci, najmä apoštol Peter. Postupne sa rozšírilo do Egypta, severnej Afriky, Sýrie, Malej Ázie a Európy, s najväčším strediskom v Ríme.

Kresťanské spoločenstvá v provinciách viedol biskup (episkopus). Významní boli biskupi v Ríme, Konštantinopole, Antiochii a Alexandrii.

Dôležité obrady: bohoslužby, krst, prijímanie – symbolizujú prijatie viery a spoločenstvo s Bohom.

Prenasledovanie kresťanov

Rímsky štát kresťanov prenasledoval, pretože odmietali pohanských bohov a cisársky kult. Mnohí zomreli mučeníckou smrťou, až do roku 313.

Historik Tacitus zaznamenal, že cisár Nero obvinil kresťanov zo spálenia Ríma (64 po Kr.).

Uznanie kresťanstva

Cisár Konštantin Veľký uznal kresťanov Milánskym ediktom (313), čím sa cirkev stala štátnou.

Významný teológ a biskup sv. Augustín z Hippo Regia (353–430) – autor diel Vyznania, O Božskej trojici a O Božom štáte – položil základy kresťanskej filozofie dejín.

Kresťanská cirkev v stredoveku

V stredoveku cirkev rástla na význame, pápeži a hodnostári získali veľký vplyv. Panovníci podporovali cirkev pri upevňovaní štátu a spoločnosti – napríklad Justinián I. a Karol Veľký.

Cirkev získala majetok a dary, podporovala chudobných, kláštory a školy.
Stavala chrámy a ovplyvňovala vzdelanosť i umenie.
Hodnostári zasahovali aj do svetských záležitostí.

Vzdelanosť a kultúra

Duchovenstvo bolo takmer jedinou vzdelanou vrstvou. Kresťanstvo podporilo vznik písomníctva a rozvoj vzdelanosti.

Západná (rímska) cirkev nadväzovala na rímsku kultúru, zatiaľ čo Východná (grécka) čerpala z gréckych a orientálnych tradícií v umení, vede a kultúre.

Kontrolné otázky

Kde a kedy vzniklo kresťanstvo?
Prečo boli kresťania v Rímskej ríši prenasledovaní?
Čo priniesol Milánsky edikt?
Akú úlohu mala cirkev v stredovekej spoločnosti?
V čom sa líšila západná a východná kresťanská cirkev?