Slovensko za vlády Anjuovcov a Luxemburgovcov

Moc veľmožov na začiatku 14. storočia

Začiatkom 14. storočia vládli v Uhorsku silní veľmoži – oligarchovia. Západ a veľké časti stredného Slovenska ovládal Matúš Čák Trenčiansky, známy ako pán Váhu a Tatier. Východ krajiny patril rodu Omodejovcov.

Kráľovskú moc nakoniec získal Karol Róbert z Anjou, ktorý po víťazstve nad Omodejovcami pri Rozhanovciach (1312) postupne porazil aj ostatných oligarchov. Jediný, kto sa mu nepodvolil, bol Matúš Čák.

Reformy Karola Róberta

Po upevnení svojej vlády začal Karol Róbert rozsiahle reformy:

Slovensko patrilo vďaka medi, zlatu a striebru medzi najbohatšie oblasti Európy. Roku 1329 vznikla slávna kremnická mincovňa, kde sa razili preslávené kremnické dukáty.

Baníctvo riadili banské a mincové komory vedené komorským grófom.

Slovensko a medzinárodná politika

Slovensko malo v tejto dobe dôležité postavenie:

Tieto rokovania priniesli do regiónu mier a posilnili spoluprácu krajín.

Vláda Ľudovíta Veľkého

Syn Karola Róberta, Ľudovít Veľký, priviedol Uhorsko k jeho najväčšiemu rozmachu. Po smrti poľského kráľa Kazimíra Veľkého získal aj poľskú korunu a vznikla rozsiahla personálna únia od Baltu po Jadran.

Slovensko zohrávalo kľúčovú úlohu, najmä Košice, kde sa konali významné rokovania. Ľudovítova smrť 1382 prerušila priaznivý vývoj.

Obyvateľstvo Slovenska

Hospodársky rozkvet a kolonizácia zvýšili počet obyvateľov Slovenska približne na 500 000. Väčšinu tvorili Slováci.

V mestách bolo veľa Nemcov, ktorí tvorili mestský patriciát. Spory medzi nimi a Slovákmi riešil kráľ Ľudovít, ktorý roku 1381 rozhodol, že Slováci budú mať polovicu miest v žilinskej rade.

Na juhu žili Maďari, okrem nich aj Rusíni, Ukrajinci, Rumuni a Rómovia.

Rozhodnutie z roku 1381 bolo historicky veľmi dôležité – uznávalo postavenie Slovákov v mestách a zabezpečovalo im rovnoprávne zastúpenie.

Mária, Žigmund a nové konflikty

Po smrti Ľudovíta Veľkého sa kráľovnou stala jeho dcéra Mária (len 12 rokov). V jej vláde opäť zosilnela svojvôľa veľmožov.

Situáciu neskôr prevzal Máriin manžel Žigmund Luxemburský. Narážal na odpor šľachty a po Máriinej smrti ho dokonca zajali.

Žigmund bojoval s Turkmi aj Benátčanmi. Najvernejším spojencom mu bol Stibor zo Stiboríc, pán Považia.

Na financovanie vojen Žigmund:

Husitské hnutie a Slovensko

Roku 1410 sa stal Žigmund nemeckým cisárom, roku 1419 sa mal stať českým kráľom. V Čechách však vypuklo husitské hnutie po upálení Jána Husa (1415).

Husiti, vedení Jánom Žižkom a Prokopom Holým, bojovali proti cirkvi a sociálnej nerovnosti. Žigmund proti nim viedol križiacke výpravy, často s uhorskými vojskami.

Husiti podnikli osem výprav na Slovensko, ktoré pustošili krajinu. Keď pred nimi utekal nemecký patriciát, stúpol význam Slovákov a začala sa používať slovakizovaná čeština ako úradný jazyk.

Husiti odišli zo Slovenska roku 1435.

Koniec Luxemburgovcov v Uhorsku

Žigmund zomrel bez mužského potomka. Na uhorský trón nastúpil jeho zať Albrecht Habsburský, ktorý však zakrátko zomrel v bojoch proti Turkom.

Uhorsko si za kráľa zvolilo poľského Vladislava. Medzitým sa Albrechtovej vdove Alžbete narodil syn Ladislav Pohrobok – vznikli dvaja králi.

Alžbeta povolala do Uhorska Jána Jiskru z Brandýsa, aby chránil práva malého Ladislava. Jiskra, opierajúci sa o bývalých husitských bojovníkov, ovládol veľkú časť Slovenska.

Vladislav padol roku 1444 pri Varne. V krajine vládli siedmi kapitáni, medzi nimi aj Jiskra. Správcom Uhorska sa stal Ján Huňady, nazývaný Turkobijec.

Boje medzi Jiskrom a Huňadym vyvrcholili Jiskrovým víťazstvom pri Lučenci (1451). Čoskoro sa ujal vlády Ladislav Pohrobok, no nečakane zomrel ako 18-ročný.

Kontrolné otázky

  1. Kto boli oligarchovia na začiatku 14. storočia a koho porazil Karol Róbert?
  2. Prečo sa kremnické dukáty stali slávnymi v Európe?
  3. Aké rozhodnutie z roku 1381 posilnilo postavenie Slovákov v mestách?
  4. Aké dôsledky mali husitské výpravy na Slovensko?
  5. Prečo vznikli v Uhorsku dvaja králi po smrti Albrechta Habsburského?
  6. Aký bol význam Jána Jiskru z Brandýsa pre Slovensko?